Odkedy som zacal trpiet na postraumatický šok, prestal som spat. Mojím svetom sa stal iba blízky Hypermarket a v nom zasa najmä bohaté stravovacie zariadenia, pretože pit a jest som mohol len v hýrivom obklúcení obchodovania, iba medzi obrázkami penazí, ktoré boli od istého casu mojou jedinou nádejou. Stal som sa totiž dedicom velkého majetku. Jeho pôvod a meno darcu mi v banke neprezradili, ale je to zrejme clovek, ktorý sa o mojom probléme dozvedel a ktorý mi práve takto chcel pomôct z mojich tažkostí. Alebo je to všetko inak? Netušil som. Dlho som po tom tajomstve sám pátral, ale bezúspešne. Až jedného dna...